Včera bol vraj medzinárodný deň ľavákov…
Dnes je deň ľavákov. Od určitého neveselého dňa som aj ja ľavák! Narodil sa ako pravák, stal sa z neho ľavák, jednoduchý veršík, zložitý proces. Kým v kreslení, čo je jedno z mojich povolaní, tu to išlo to premenenie na ľaváka relatívne ľahko, trvalo to, ale už to ide, je to o to ťažšie v písaní, jedení, onanovaní, hraní na klavír, alebo zašňurovaní topánok – našťastie prišiel švajčiarsky inžinier Georges de Mestral počas prechádzok so svojím psom, ktorý sa pravidelne zasral bodliakmi a úbohý inžinier ich musel pracne z jeho srsti vytrhávať, na svetobornú myšlienku, vynašiel ten tzv. Klettband, („die Klette“ je po slovensky bodliak) alebo po slovensky upínaciu pásku, ktorú máme odvtedy všade, nielen na topánkach ale aj napríklad v kozmických lodiach – a tým činom stúpajú odvtedy šance novopečených ľavákov, že si ľaváci nielen budú vedieť obuť boty, alebo dokonca zase onanovať, ale že dokonca budú možno užitoční ako astronauti.
Vzorov na úspech medzi nimi, tými ľavákmi, je neúrekom. Nech je to omamin barák, ujo Einstein, Michal od Anjelov, veľký generál Fidél Castro a podobní velikáni dejín, ktorí majú za sebou veľké úspechy. Dokonca aj miešanci ako ja a kolega Leonardo da Vinci, ktorí to robíme dvomi rukami, sú nehynúcim príkladom všetkým, ktorí sa usilujú odviesť poctivú prácu, nerobiť, neodbavovať veci v len zmysle nemeckého „das mache ich mit links!“, (I do that with left – po slovensky), ale poctivo v zmysle príslovia „zwei rechte Hände haben“, čiže vlastne perfektne.
Na oslavu dňa teda kresba, pravá časť pravou, ľavá časť ľavou, srdiečka v strede zásadne pravou, ešte ho mám na správnom – teda ľavom? – mieste…
„Majster, pichnú mi to tam levou rukoff, myslím, mój levý nocha z dreva vydrší každý bol…“
Celá debata | RSS tejto debaty